Najstaršie záznamy o obci

Dňa 22. novembra 1363 datujeme výročie prvej písomnej zmienky o obci Nižná Slaná. Obec už stáročia patrí medzi banské osady na Gemeri. Meno dostala pravdepodobne od soľnej cesty, ktorá viedla z poľských miest Bochnie a Wieličky dolinou rieky Slanej už za čias Veľkomoravskej ríše. Soľ, ktorá sa privážala z poľských miest sa určitá čiastka z nej nechávala v dolnom – nižnom sklade. Tak vznikol prívlastok Nižná Slaná.

Prvá písomná zmienka o obci

1363, november 22., Spišská Kapitula

Spišská Kapitula svedčí, že sa dostavil k nej Štefan, syn Benedikta z Basafalva, a v mene Jána a Mikuláša , synov Magistra Petra zo Štítnika, vyslovil zákaz ich otcovi Magistrovi Petrovi predať, zálohovať alebo odcudziť ich majetok S a y o w. Orig., papier, znak po uzatváracej pečati. Uložené v  Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti, signatúra Dl 5267.

V obci sa od nepamäti ťažili okrem železnej rudy aj drahé kovy. Predmetom záujmu bolo najmä striebro, rýdza ortuť alebo rumelka. Nižnú Slanú čiastočne zasiahla aj kolonizácia nemeckým obyvateľstvom, o čom svedčia mená niektorých našich občanov alebo aj niektoré chotárne názvy. V 15. storočí po Lipianskej bitke v roku 1434 prichádzajú do obce husiti (bratríci). Využívajú kostol a hrad Muránčok, ktoré si opevnili.Roku 1474 obdržali Bebekovci od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie drahých kovov a železnej rudy, čím Nižná Slaná získava výsady - tzv. krupinské právo – aké v tej dobe aj iné významné mestá, napríklad Krupina, Štítnik či Rožňava.

Nižnoslanská pečať s historickým erbom

Kostol v obci je pôvodne gotický, postavený v druhej polovici 14. storočia. V rokoch 1594, 1740, 1785 a 1825 bol obnovovaný. Z pôvodných gotických prvkov sa dodnes zachovali lomené okná, lomený vstupný portál a fragmenty ornamentových nástenných malieb okolo zamurovaného okienka východnej vonkajšej strany – presbytára. V roku 1594 bola pristavená renesančná veža.

Pohľadnica z Nižnej Slanej

Po vymretí Bebekovcov poveruje kráľ Rudolf Petra Andrássyho správou Krásnohorského majetku, do ktorého spadala aj Nižná Slaná. 14. október 1584 sa stal pamätným dňom obyvateľov Nižnej Slanej. Tento deň prešli cez obec turecké vojská fiľakovského pašu. Turci dvakrát vyrabovali Rožňavu a prešli cez obec až do Dobšinej, kde ich lákalo bohatstvo mesta. Cestou olúpili obyvateľov o dobytok a iné cennosti, mnohých odvliekli do otroctva a časť sa pred nimi stačila ukryť v okolitých horách. Do tureckého zajatia sa z Gemera dostalo vyše 12 000 obyvateľov, ktorých do otroctva predávali aj pod fiľakovským hradom. Ešte je nutné uviesť, že v roku 1559 Ferdinand I. včlenil do majetku Bebekovcov v Nižnej Slanej Horvátha Baláža, a tak sa o obec v tom čase delili dvaja feudálni páni. Ich panstvo netrvalo dlho, pretože po smrti Juraja Bebeka prevzali ich majetky Andrássyovci, ktorým Ferdinand III. v donačnej listine z roku 1642, konkrétne Matejovi Andrássymu II., daroval celý Krásnohorský majetok. Nižná Slaná sa tak stala súčasťou panstva Andrássyovcov až do vzniku ČSR.