Nižná Slaná vo vlastníctve Andrássyovcov

V roku 1594 sa v obci odohrala významná udalosť a zmena. Všetci obyvatelia obce aj s vtedajším farárom prešli na stranu reformácie. V tom čase žilo v obci „337 duší“. Za panovania Leopolda I. po nevydarenom povstaní na čele s Vesselényim začalo kruté prenasledovanie všetkých, ktorí horeli za občiansku a náboženskú slobodu. Keďže Nižná Slaná podporovala Vesselényiho, za trest v roku 1674 stratila právo slobodného banského mesta. V rokoch 1710 a 1830 zúrila v obci cholera, ktorá sa k nám dostala z východného Slovenska a ktorej za obeť padlo 260 obyvateľov.

Na Jozefa I. Andrássyho občania obce nespomínajú v dobrom, pretože im násilne odobral evanjelický kostol, ktorý zapečatil a len vďaka tomu, že sa obyvatelia nezľakli, pečať rozlomili a farára uviedli naspäť do kostola, ktorý už potom ostal otvorený. Jozef III., vnuk Jozefa I. Andrássyho, sa k obci možno aj vďaka tomu, že tu prebýval, správal úctivejšie. V roku 1791 postavil na mieste dnešných obytných domov Ondreja Kanabu, Juraja Kaspera a Štefana Hajčiho pálenicu, ktorá čerpala vodu zo studní pod Lorincovou záhradou. Studňa si až do jej zlikvidovania v roku 1958 zachovala názov pálenica. V priestoroch dnešnej starej školy a materskej školy vybudoval Jozef III. Andrássy veľký majer, neveľký rybník pred terajšími obytnými domami Ondreja Benediktiho, Ondreja Kanabu a Zuzany Jungerovej. Rybník nemal dlhú trvácnosť pretože sa neosvedčil. Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel Jozef Andrássy III. v Nižnej Slanej v roku 1834. jeho nižnoslanský majetok zdedil jediný syn Karol III., ktorý sa narodil v Nižnej Slanej v roku 1792.

Katolícka zvonica v obci v minulosti

Karol po smrti otca odišiel z Nižnej Slanej a usadil sa vo Vlachove. Mal veľkú zásluhu na povznesení baníctva a hutníctva v celom regióne. Za Karolovho najstaršieho syna Emanuela I., ktorému sa dodnes prezýva železný gróf, nastal najväčší rozkvet baníctva v Nižnej Slanej. Za jeho pôsobenia bola otvorené štôlne Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Namiesto niekoľkých slovenských pecí dal postaviť v roku 1868 vysokú pec Etelku, unikátnu technickú pamiatku. Zaslúžil sa aj o povznesenie bane svätá Trojica, kde zamestnával 60 robotníkov. Ťažila sa tu rumelka, rýdza ortuť a striebro. Pri bani postavil pec šádovňu (triediareň), kde sa ruda triedila. V roku 1868 založil banskú kolóniu severne od obce, kde sa dnes nachádza miestna časť Nižnoslanská Baňa.

Úpravňa huty Etelka a elektrárňa, ktorá hutu napájala

V roku 1864 bola vybudovaná železnica z Banrévu do Dobšinej, čím sa zlepšili komunikačné možnosti medzi Dolnou zemou a dolinou rieky Slanej. Spočiatku slúžila pre odvádzanie rudy spracovanej v slovenských peciach a v hute Etelka. Po roku 1900 nastal však útlm železiarskej výroby v obci. Syn Emanuela Andrássyho Gejza predal v roku 1900 svoje bane Rimamuránsko–šalgotariánskej železorudnej účastinárskej spoločnosti, keďže jej nemohol konkurovať. Táto spoločnosť zamestnávala až približne 90 percent obyvateľov obce. Ročne sa v tom čase z dostupných ložísk vyťažilo asi jeden milión štyristotisíc centov metrickej rudy. Železiarstvo u nás zaniklo po vybudovaní moderných vysokých pecí v Ózde, kde sa železnicou odvážala všetka vyťažená ruda od roku 1908.

Kaštieľ Andrássyovcov na mieste bývalého závodu Siderit

Časté požiare v obci, ale hlavne v roku 1815 a 1834 zapríčinili, že vyhorelo veľa obytných domov. Žiaľ, počas požiarov vyhorela aj fara, čím došlo k zničeniu veľmi cenných archívnych materiálov o našej obci. V roku 1855 až 1863 pôsobil v našej obci evanjelický farár Samuel Ormis, ktorý pre nevďačnosť obyvateľov obce odišiel za profesora na prvé slovenské gymnázium do Revúcej. Aj napriek tomu v roku 1863 bola vybudovaná v obci nová škola pre 6 ročníkov, ktorá bola vo vlastníctve cirkvi.