Katolícke slovo vianočné

Vianočné sviatky nám pripomínajú pravdu, že Boh si zobral celé ľudstvo akoby do náručia.

Komunikuje s ním v Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal človekom. Mení sa základná predstava človeka o svete, o Bohu, pretože namiesto Pána a sudcu sa ponúka rozjímanie nad dieťaťom v jasliach. Keď pozeráme do Betlehema do jasličiek, kľakáme si na kolená, z úcty k Ježišovi a k úkonu narodenia Božieho Syna. Ale zároveň pri tomto rozjímaní si uvedomujeme, že to Boh si kľakol na kolená pred človekom, lebo sa znížil a prišiel na svet. Veľkosť Boha sa dostala do inej polohy. V Jeho všemohúcnosti je najdôležitejšou všemilujúcnosť. To je pre nás veľkým povzbudením. Boží príchod na svet nikdy nekončí. Aj dnes k nám znova prichádza vo svojej láske a nadčasovej múdrosti. Židovské slovo Emanuel znamená Boh s nami, lebo v Písme čítame: „Hľa, Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel“ (Iz 7,14). Keď je Boh s nami, treba ho prijať a s ním a ako on ísť v ústrety ľuďom. Vďaka Ježišovi a jeho narodeniu máme sa Bohu v láske podobať, spolu s ním orientovať svoje bytie pre službu iným ľuďom.

Vďaka Ježišovi Boh sa stáva človekom, nemá iný spôsob, ako nám ukázať , čo je Božské, múdre, nadčasové. V evanjeliách spoznávame plán, ktorý má Boh s nami a jeho túžbu rozšíriť našu schopnosť lásky. Uzavrime našu úvahu príbehom, ktorý rozpráva stolársky učeň Bartolomej. V príbehu vystupuje ešte jeho majster aj lekár, ktorý neďaleko pracoval.

Pred Vianocami dostal Bartolomej od mamy úlohu: pre malú sestričku urobiť poličku pre bábiky. Vo voľnom čase na tom pracoval, obdivovali ho všetci návštevníci, ale najmä starý doktor Reinstein. Tesne pred Vianocami rozprával lekár o malej pacientke Františke, ktorá pravdepodobne týždeň už neprežije, a poprosil učňa Bartolomeja, aby malej Františke, dieťaťu chudobnej vdovy, podaroval spomínanú poličku pre bábiky. Stačí ju na týždeň požičať a potom si ju môže zobrať späť. Učeň súhlasil a spolu s majstrom odniesli poličku na susednú ulicu. Vianoce sa už blížili, preto učeň Bartolomej sa opýtal, či si môže poličku zobrať naspäť. Lekár s pohnutím povedal: „Napriek všetkým očakávaniam, zdravotný stav dieťaťa sa zmenil.“ Doktor bol presvedčený, že nečakaný dar vyvolal hojivý šok. V nijakom prípade teraz dieťaťu nemožno hračku vziať. Aby mohol učeň Bartolomej do Štedrého večera dokončiť dar pre svoju sestričku, majster musel nechať všetky ostatné práce bokom a učňovi pomáhal, aby sa mu to podarilo. Ba aj starý doktor priložil ruky k dielu. Rozprávač príbehu končí slovami: „O pár rokov Františka bola najkrajším dievčaťom na celej ulici.“

To, že účinkuje acylpyrín alebo paralén s horúcim čajom a citrónom, vieme, ale že by drevená polička zabrala? Tušíme, v čom spočíva liek: v láske, v postoji, čo je vlastne Božia energia v našom živote. To je to, čo máme v rukách. Preto s obdivom sa dívame na vianočnú pravdu a rozjímame o nej, keď Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami (Jn 1,14) a pozýva nás, aby sme svoj život zmenili k lepšiemu.