Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule na pamätníku Pališov

 06.09.2022

Dňa 27. augusta 2022 pri príležitosti výročia začiatku Slovenského národného povstania a taktiež v rámci Baníckeho dňa a Dňa obce sa na pamätníku Pališov medzi Henckovcami a Nižnou Slanou zišli zástupcovia obcí Nižná Slaná, Henckovce, Rožňavské Bystré a Vyšná Slaná spolu so zástupcami Miestneho odboru Matice slovenskej v Nižnej Slanej a pozostalými po hrdinoch SNP, aby spoločne odhalili pamätnú tabuľu venovanú padlým na tomto mieste.

Prítomných na slávnostnom akte privítal Tibor Jerga, starosta obce Nižná Slaná a po ňom pokračovali v príhovoroch starostka obce Henckovce Viera Nemcová a podpredseda Miestneho výboru Matice slovenskej Nižná Slaná a podpredseda dozorného výboru Matice slovenskej Ing. Martin Gallík. Kompletnú fotogalériu si môžete prehliadnuť na tomto mieste.


Viera Nemcová, starostka obce Henckovce

V týchto dňoch si obyvatelia Slovenska  pripomínajú 78. výročie začiatku SNP, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Tento deň je štátny sviatok SR. Slovenské národné povstanie je jednou z najvýznamnejších udalostí slovenských národných dejín, medzníkom, ku ktorému sa vracia naša spoločnosť ako k žriedlu národnej identity, demokratickosti a spolupatričnosti k rodine európskych štátov.

S úctou a vďakou si spomíname na hrdinských bojovníkov, vojakov, partizánov a ilegálnych pracovníkov, ktorí odolávali presile, no napriek utrpeniam a obetiam kliesnili cestu aj nášmu dnešnému životu.

Slovenské národné povstanie bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.

Priebeh povstania

Po správe o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vydal J. Golian večer 29. augusta 1944 heslo „Začnite s vysťahovaním“, ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Už na začiatku povstania však došlo k zlyhaniu viacerých veliteľov. Golianovu výzvu neuposlúchla väčšina západoslovenských posádok, Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili a došlo k stratám množstva vojenského materiálu. Organizátori povstania sa napriek tomu nevzdali a pokračovali v boji ďalších osem týždňov. Hlavnou zložkou povstaleckých ozbrojených síl bola Čs. armáda na Slovensku (30. septembra 1944 premenovaná na 1. čs. armádu na Slovensku). Jej prvým veliteľom bol podplukovník Golian (30. augusta 1944 povýšený na plukovníka a 5. septembra 1944 na brigádneho generála), ktorého 7. októbra 1944 vystriedal divízny generál Rudolf Viest. Popri vojakoch sa do bojov proti okupantom zapojili partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda. Najvyšším mocenským orgánom na povstaleckom území bola SNR. Konštituovala sa 1. septembra 1944 v Banskej Bystrici na princípe paritného zastúpenia Komunistickej strany a Demokratickej strany. Na obecnej a okresnej úrovni reprezentovali nový politický systém Revolučné národné výbory. HSĽS, jej pridružené organizácie, ako aj politické strany nemeckej a maďarskej menšiny boli na povstaleckom území zakázané. SNR takisto zrušila diskriminačné protižidovské zákony.

Dôsledky povstania

Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojskami 27. októbra 1944 vydal generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob voja. Väčšina vojakov a dôstojníkov sa však rozišla do svojich domovov alebo padla do zajatia. Hoci bolo povstanie vojensky porazené, jeho politické výsledky umožnili Slovákom spoluvytvárať základy povojnového čs. štátu.


Ing. Martin Gallík - podpredseda Miestneho odboru Matice slovenskej Nižná Slaná

Vo svojom príhovore spomeniem obete 2. Svetovej vojny a Slovenského národného povstania z obce Nižná Slaná a obce Henckovce.

Obete z obce Nižná Slaná

Strelník Ladislav SOJÁK

Narodil sa 28. mája 1919. Príslušník 21. motorizovaného pešieho pluku, Rýchlej divízie Slovenskej armády, ktorá bola sformovaná pre nasadenie do bitky o Kyjev. Zomrel hrdinskou smrťou na bojisku pri obci Dmitrijevka, dňa 21. februára 1942. Pochovaný je na slovenskom vojenskom cintoríne v Marinovke.

Vojak v zálohe Ondrej GAZDÍK

Narodil sa 2. novembra 1917 v Nižnej Slanej. Účastník Slovenského národného povstania  - vojak od 29.8.1944 do 20.11.1944. Vojenskú službu v Československej armáde v zahraničí konal od 29.3.1945 do 17.4.1945. Zomrel hrdinskou smrťou ako príslušník 1. Československej brigády, na bojisku pri Vrútkach,  dňa 17. apríla 1945, kde je aj pochovaný v hrobe neznámych vojakov

Vojak v zálohe Martin JUNGER

Narodil sa 12. novembra 1914 v Nižnej Slanej. Dňa 29. augusta zapojil do Slovenského národného povstania. Padol 4. októbra 1944 ako vojak 1. čs. armády na Slovensku v boji pri Čremošnom, okres Turčianske Teplice, kde je aj pochovaný v samostatnom hrobe.

Partizán Vojtech ŠLOSÁR  

Narodil sa 22. októbra 1927 v Nižnej Slanej. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, bol medzi prvými, ktorí sa hlásili do boja proti nepriateľovi. Po krátkom výcviku sa stal guľometníkom. Mladý partizán padol dňa 21. septembra 1944 pri obci Dubové, okres Turčianske Teplice, kde je aj pochovaný v spoločnom hrobe, ktorý bol v roku 2021 obcou zrekonštruovaný.

Dňa 23. januára 1945 pri oslobodzovaní našej obce padli v boji s nepriateľom príslušníci rumunskej armády:

práporčík (plotenier major)Nicolae DOBRE,

vojak (soldát)Ioan NOVACOVICI,

vojak (soldát)Ionescu IORGU.

Pozostatky padlých boli exhumované a sú uložené v skupinovom hrobe na Ústrednom vojenskom cintoríne rumunských vojakov vo Zvolene.

Obete z obce Henckovce

V Slovenskom národnom povstaní padli do zajatia a zomreli v koncentračnom tábore:

Ján GALLO,

Ján FAFRÁK

Ján FAFRÁK Bafia.

Ján FARKAŠOVSKÝ

Zomrel 35 ročný hrdinskou smrťou v boji proti Nemcom na rejdovských vrchoch, asi 22.10.1944 (uvedené v matrike ECAV Nižná Slaná).

Citát z Pamätnej knihy obce Nižná Slaná, strana 56 a 57. Kronikár Mikuláš Paulíny, ev. a. v. farár Cirkevného zboru  Nižná Slaná – Henckovce.

„Dňa 20. októbra 1944 československá armáda ustúpila od Betliara až na rejdovské vrchy. Nasledujúceho dňa partizáni zrazili sa s Nemcami medzi Nižnou Slanou a Henckovcami. Nemci sa stiahli naspäť do Polomy. Nemci sa opäť vrhli do útoku. O prelom sa pokúsili 22 nemecké tanky. Dostali sa až do Nižnej Slanej, boli však zahnaní. Dňa 23. októbra vzplanul zasa tuhý boj v Nižnej Slanej. Trval vyše troch hodín. Padlo 96 Nemcov a Vlasovcov. Mŕtvych útočníci si odviezli. Padli aj traja partizáni.

Obec obsadili Vlasovci. S obyvateľmi nakladali brutálne. Mnohých vyrabovali, niektoré ženy znásilnili. Dom Štefana Šlosára úplne vypálili a zničili. 58 chlapov mladých i starých odvliekli do Polomy, kde boli dva dni a jednu noc zavretí, potom nemeckým veliteľstvom vyšetrovaní, konečne prepustení. Vedúci obce museli ujsť a skrývať sa v horách.

Kozácke veliteľstvo v Dobšinej vydalo výstrahu, že ak v Nižnej Slanej ešte jeden výstrel padne, obec bude obkolesená, obyvateľstvo postrieľane a domy zničené.“

V pamätnom boji dňa 23. októbra 1944 padli:

partizán Karol DROZDÍK

Narodil sa 26.3.1922 v Topoľčiankach, slobodný. Pochovaný je na obecnom cintoríne v Nižnej Slanej na kraji východnej časti cintorína v strede medzi civilnými hrobmi. Jeho meno je uvedené aj na Pomníku obetiam 1. a 2. svetovej vojny v rodnej obci.

partizán Ján EMERICI

Narodil sa 6.12.1920 vo Vyšnej Slanej, slobodný. Do Povstania sa zapojil spolu s otcom Jánom a bratom Ondrejom, S otcom bojovali spolu aj v tomto priestore. Otec Jána bol v tomto boji ranený strelou do ruky a ďalej v bojovej činnosti nemohol pokračovať. Po smrti bol Ján Emerici pochovaný v našej obci. Rodina ho však exhumovala a pochovaný je v rodnej obci Vyšná Slaná. V tom istom hrobe je pochovaný aj jeho otec.

partizán Ondrej GALLO KRAJNÝ

Narodil sa 4.3.1917 v Rožňavskom Bystrom. Do SNP sa prihlásil dobrovoľne. Pôsobil v partizánskej skupine „Za oslobodenie Slovanov“. V poslednom boji pri Nižnej Slanej zomrel ranený mínou 23. októbra 1944. Jeho telo hľadala manželka s otcom dva týždne i napriek tomu, že bolo sychravé počasie a priestor bol zamínovaný. Doviezli ho domov na voze a pochovali na miestnom cintoríne. Padol v 27. roku svojho života, jeho manželka ostala vdovou ako 19 ročná s dvojročnou dcérou, ktorá v obci žije a je to pani Mária Lengová, rod. Gallová.


Česť ich pamiatke.


Na ich pamiatku bol v roku 1976 postavený a v roku 2021 zrekonštruovaný tento Pamätník na Pališove, medzi Henckovcami a Nižnou Slanou na križovatke ciest do Roštára.


Akt odhalenia pamätnej tabule:

zástupca rodiny Ondreja Galla - pani Mária Lengová rod. Gallová

zástupca rodiny Jána Emericiho - pán Ján Emerici


Záver

Sme veľmi radi, že myšlienka osadiť Pamätnú tabuľu, na zrekonštruovaný pamätník sa zrealizovala, za čo sa patrí poďakovať starostovi obce Nižná Slaná - Tiborovi Jergovi a starostke obce Henckovce - Viere Nemcovej. Veľmi pekne ďakujeme aj všetkým, ktorí ste svojou účasťou podporili tento slávnostný akt a podporili zviditeľnenie tohto pietneho miesta.


Zoznam aktualít:

1 2 3 4 5 6 7 8 >